O predĺžení pracovných víz

Za 3 dni mi končia pracovné víza. Ale nič sa nebojte, v pondelok som si ich bola predĺžiť, hoci ešte chvíľku potrvá, kým sa dozviem výsledky.

Mnohí ľudia sa ma pýtajú, ako je to s pracovnými vízami, keď som zmenila prácu a podobne. Je pravda, že sú pôvodne sponzorované hotelom, v ktorom som pracovala. Pani domáca v hoteli bola taktiež mojím zástupcom, ktorého je potreba pri prvom vybavovaní víz. No keď zmeníte prácu, automaticky zástupcu strácate. V hoteli sa mi vyhrážali, že bez zástupcu byť v Japonsku nemôžem. Nie je to pravda, hoci je lepšie ho mať. Pri zmene práce môžete požiadať svojho nového zamestnávateľa, aby sa stal vaším zástupcom, ale naozaj to nie je podmienkou.


No a čo ďalej? Treba mať na pamäti, že nová práca musí zapadať do typu vašich víz. Týchto typov je niekoľko a sú rozdelené podľa profesie. Čašník sa nemôže stať ITčkárom, hudobník nie učiteľom. Teda môže, ale to už potrebuje nové víza. Musíme sa teda mať na pozore pri hľadaní novej práce.
Asi jeden z najobvyklejších typov víz je práve ten môj, zvaný Engineer/Specialist in Humanities/International Services. Príklady profesií sú napríklad spomínaný IT, či automobilovky, ďalej HR i účtovníctvo a nakoniec prekladateľ, učiteľ cudzích jazykov, alebo niekto ako ja. Riešim štúdium a stáže v zahraničí pre japonské firmy.

 Tento typ víz je asi najrozsiahlejší v rámci profesijných oblastí, a preto nie je zas tak ťažké nájsť si inú prácu bez toho, aby vám zamietli predĺženie.

A čo na také predĺženie pracovných víz v Japonsku po zmene zamestnania potrebujete?

  1. Prihláška (časť vyplnená vami a časť vyplnená firmou)
  2. História pracovných skúseností
  3. Akademické pozadie
  4. Písomné zhrnutie dôvodu, prečo chcete pracovať v Japonsku a v danej firme
  5. Brožúrka firmy, alebo niečo, čo ju predstavuje. Informácie o firme a jej činnosti.
  6. Doklad o ukončení predchádzajúceho zamestnania od bývalého zamestnávateľa
  7. A ďalšie papiere, ktoré vám vydá firma. Nie som si tým úplne istá, ale mal by to byť doklad o tom, že firma prosperuje (resp. funguje podľa zákonov, nekrachuje atď) a ďalej o tom, že tam pracujem.
  8. Fotka 3 x4 cm
  9. Pas a Residence Card

Snáď som na nič nezabudla. Potom už len stačí ísť na imigračné. Vystáť si nejaké tie rady, ale aj keď vám niečo chýba či máte nejaký problém, aj tak vás odbavia. Akurát treba chýbajúce dokumenty poslať poštou. Bála som sa, ako dopredu to celé musím riešiť.  No keď už raz podáte prihlášku a napríklad týždeň na to vám víza skončia, vôbec to nevadí. Ste v procese predĺženia, a tým pádom “chránení“ pred nechceným vyhostením...



Jediný veľký problém, s ktorým som sa zatiaľ stretla bolo vymáhanie dokladu o ukončení zamestnania od hotela v Šizuoke. Ešte v januári, hneď ako som skončila som si tento papier vypýtala, lebo som mala zistené, že to budem potrebovať. Riaditeľ, ktorý sa na mňa neskutočne hneval (mal aj nemal na to dôvody) mi odvrkol, že mi nič také nedá. Iba malá poznámka, tento dokument je podľa zákonu firma povinná vydať. Nepokúšala som podráždeného býka, a tak som to skúsila znova o týždeň, už v Tokiu a cez email s Pani domácou. Neodpisovala. Zavolala som jej a odvrkla mi, že žiaden mail nedostala (samozrejme), a aj tak nikdy nič také ešte nikomu nevydali, nevie o tom nič. Skúsila som to opäť, no nedočkala som sa. Nechala som to teda tak. Vravím si, nechajme tomu čas, oni sa ukludnia, potom im to už bude jedno.

No prišiel apríl, posledný mesiac mojich víz a ja som znervóznela. Opäť som sa snažila dovolať Pani domácej, ale z neznámych dôvodov to nešlo. A tak som teda zavolala priamo do hotela, kde to zdvihol riaditeľ. Po otázke či má chvíľku čas, že s ním potrebujem niečo prebrať mi to zložil s tým, že je zaneprázdnený.  Zase neúspech. To už ma začínalo pekne štvať. Je pravda, že im vďačím za víza, no mala som svoje pádne dôvody na skončenie a oni nie sú jediní, ktorí porušili sľub. No nič, dala som teda novej firme vedieť, ako sa veci majú a naša asistentka sa snažila spojiť s hotelom. Tvrdila mi, že predsa keď kontaktuje firma firmu, všetko pôjde. Ach, ako sa len mýlila. Dostalo sa jej rovnakého mrázu, po japonsky krásne povedané šio taió, slaného zaobchádzania (s ľuďmi). Jednoducho veľmi chladná, na hotel rozhodne neslušná odozva. Najväčším prekvapením bolo, keď  ten doklad z čista jasna prišiel  po tom, ako sme sa vo firme zhodli, že keď to nepôjde podobrotky, tak iba pozlotky. Našťastie k tomu nedošlo, a hoci ten doklad nemá správny formát, hlavne že ho mám.



Úplne som sa rozpísala o nepekných veciach. Ale aj to sa stáva a treba byť na všetko pripravení. Ja som ešte jedna z tých šťastlivejších. Teraz už len čakať a dúfať, že tu ďalší rok budem môcť pobudnúť. Stále som na mizine, takže žiadna cesta na Slovensko sa konať nemôže!

Sewitches

Komentáre